Môj brat Miško - O nádeji pre deti, ktoré zomreli bez krstu

Rozmýšľam, čo by som spravila, keby som mala súrodencov, aspoň jedného, aspoň brata, aké by to bolo krásne. Dalo by mi to väčšiu slobodu pri voľbe povolania, miesta pre život... a rodičom podporu. Naozaj by bolo nádherné mať brata, niekoho na koho sa vždy môžem spoľahnúť a komu dôverujem. 

A tu som si zrazu uvedomila, že sme veľká rodina. Mám dvoch súrodencov. Mám brata Michala a myslím si, že sestričku. A čo viac, mám nádej, že sú svätí. Jedine Boh totiž dáva život, jedine On je Darcom a Stvoriteľom duše človeka. Veď On nás utkal v živote našej matky (viď. Ž 139,13) a skôr ako si sa narodil ťa predpoznal a predurčil (viď. Rim 8,26-30). Zavolal ťa po mene. Dar života, najvyšší a vznešený môže pochádzať jedine od Stvoriteľa, diabol-zhubca, nemôže byť jeho pôvodcom.

www.flickr.com, common licence

Boh dáva dych a oni žijú a zas ho odníma a oni hynú a hneď vracajú sa do prachu (viď. Ž 104,29). A Boh je dobrý. To znamená, že nie je tyran a netvorí ľudský život pre zábavu, veď pozná aj ich počet vlasov na hlave a ani dva vrabce, čo sa predávajú za halier, nezahynú bez Jeho vedomia. A vy ste cennejší ako mnoho vrabcov (viď. Mt 10,29-30; Lk 12,6-7).

Pán teda vo svojej prozreteľnosti počítal s tými, ktorých povolal k životu, ale oni zomreli skôr, ako mohli uzrieť svetlo tohto sveta. Boh je dobrý a miluje každé svoje stvorenie. Láska neničí a láska nemôže nenávidieť. V tejto dôvere, a vo viere, že Ježiš-Syn človeka je Pánom nad všetkým, aj nad sobotou (viď Mt 12,8; Mk 2,28; Lk 6,5) teda aj nad ustanoveniami zákona, aj nad krstom nepokrstených, mám nádej, že nás moji súrodenci pokrstení túžbou našich rodičov už čakajú v nebi. Navyše mám ešte ľudskú istotu a prostriedky ako pomôcť k spáse zosnulým a tými sú modlitby za duše v očistci a odpustkové dni (napr. oktáva slávnosti Všetkých svätých). Dni, v ktorých Cirkev potvrdila možnosť pomôcť dušiam z očistca dostať sa priamo do neba.

Nepochybne mal ich život veľký zmysel a aj poslanie v očiach Boha, také, ktoré teraz nemôžeme pochopiť a je nám zastreté, lebo by sme to možno nezniesli.

Je krásne mať nádej, že mám dvoch svätých súrodencov. Dvoch ľudí, ktorí sú mi fyzicki blízki, sme ľudsky povedané rovnaká krv a po rodičoch som ich najbližšia, som ich sestra. Je to krásne, lebo viem, že v nebi sú duše oslobodené od fyzických limitov mozgu, obdarené väčším poznaním ako my tu na Zemi. Znamená to, že ma poznajú: vedia, že ich veľká sestra je na Zemi, možno vedia, kedy potrebujem pomoc. Mám nádej na ich nesmiernu lásku, lebo duše v nebi nemôžu nenávidieť. Som si istá ich pomocou a príhovorom. Mám nádej, že sa po smrti stretneme a prídu ma čakať spolu s našimi starými rodičmi. Mám nádej, že budem šťastná aj veľmi prekvapená, keď ich uvidím. A aký bude len šťastný môj otec, keď bude môcť konečne objať svojho syna…

(z blogu Lyonské stopy)