Co znamená být člověkem? Téma redakce signály.cz na období podzim 2014 - léto 2015.

Výnimočný už si

6. 10. 2014 21:00
Rubrika: Sebepřijetí | Štítky: tajemstvi-cloveka

Výnimočnosť. Každý ju hľadá a málokto si uvedomuje, že ju vlastní. Túžime byť videní, uznávaní, špecifickí, jedineční....skrátka v istom smere výnimoční. Spoločnosť a okolie vpísali do nás predstavu „správnej" osobnej cesty, ktorá je najčastejšie všeobecne akceptovaná. (poznáte to: "len sa dobre uč, nebudeš musieť ísť kopať kanály"). Ľudia z nášho okolia skúsenosťou nadobudli poznanie, čo by mohlo byť pre náš život dobré. Mnoho z nich (rodičov, pedagógov, predstavených...) však súdilo iba podľa seba, podľa svojho vlastného prežívania a vlastných potrieb, či konvencií.

Hľadanie osobnej výnimočnosti nie je výzva k revolte voči rodičom, spoločnosti, alebo kultúre. Nie je to výzva k napĺňaniu prehnaných osobných ambícii. Je to jednoduchá výzva: uvedom si, že už výnimočný si. Nepotrebuješ pre to nič urobiť. Tvoja výnimočnosť je dar.

Neboj sa ísť za svojou výnimočnosťou a objavovať vlastný talent.

Nepotrebuješ nič viac, iba si to uvedomiť, uchopiť mysľou a prijať. Byť sám sebou je tá najťažšia vec na svete, pokiaľ sa o to snažím vôľou. Ak si však poviem – som, kto som, nič viac a nič menej; nechcem túžiť byť niekým iným.... ak si to uvedomím a viem, že mám pred sebou jedinečnú vlastnú cestu, ľahšie umožním môjmu bytiu, aby bolo naplnené a tým šťastné.

Poznám dvoch ľudí. Jeden je ešte dieťa, druhý už dávno dospelý. Obaja sa v škole trápili s učením a sústredením. Spoločnú majú vrodenú poruchu čítania. Nepochybne sa rodičia snažili (a snažia) svojim deťom pomôcť ako vedeli. Dohovoriť po dobrom i po zlom. Chváliť i trestať. Učiť sa s nimi. Vyhľadať odborníka. 

 

Počúvali ale skutočne, po čom ich dieťa túži? Dokázali to rozpoznať? Alebo to samo dieťa akosi intuitívne chápe....? Môže malé dieťa poznať svoje dary a talenty? A ako má rodič odlíšiť rozmar svojho dieťaťa od jeho skutočnej túžby? 

Faktom je, že môj priateľ - dyslektik, dysgrafik si ako dieťa vyplakal foťák. Našiel svoju cestu vyjadrovať sa prostredníctvom obrazu, nie písmom, alebo slovom. Napĺňa ho to, teší, baví a čiastočne aj živí. Uskutočňuje svoje vlastné bytie akceptáciou toho, čím je, nie trápením sa nad tým, čo mu nebolo dané. Jednoducho prijal svoju výnimočnosť.

/upload z 3.11.2011, foto: http://www.graphotherapie-reeducation-fine.com/dysgraphies.html/

Zobrazeno 1558×

Komentáře

Napsat komentář »

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Ondřej Válka